Najlepšia správa mesiaca

Začnite s vysťahovaním!  29.august 2019. 75.výročie Slovenského národného povstania. Bol to deň, kedy slovenský utláčaný národ konečne zdvihol hlavu a našiel odvahu na ozbrojený odpor voči fašistickému režimu. Bol to najodvážnejší čin v slovenských dejinách. V počte 80.000 našich občanov, Slovákov, Čechov, Ukrajincov, Francúzov a ostatných národností povstalo, aby vyhnalo z našej domoviny zvrátený fašisticky režim a nemeckú okupačnú armádu. Slováci chceli byt slobodný a demokratický národ, nechceli sme byť v područí iných národov, Nemcov, Rusov ani Maďarov. Momentom povstania totiž Slováci začali aktívne riešiť svoju budúcnosť, svoju nezávislosť a presadzovať legitímny nárok na našu slobodu. Fašistické Nemecko totiž neuznávalo Slovanov a ani Slovákov za rovnocenný národ, správali sa k nam povýšenecky, chceli nas využiť, zotročit, krajinu vydrancovat. Mohli nás beztrestne šikanovať, ponižovať, deportovať a nakoniec popraviť.

75 rokov od tohto dôležitého momentu si po pár kliknutiach internetom máme možnosť prečítať rôzne názory na túto udalosť. Vyrojilo sa veľké množstvo pochybovačov a konšpirátorov, ktorí očierňujú túto udalosť, z kontextu vecí vyberajú iba to najhoršie, čo sa stalo, poukazujú na to, že SNP nebolo národné, ba dokonca ani slovenské. Píšu o čiernom dni slovenských dejín, nepíšu však o udatnosti Slovákov, ktorí sa aj s obyčajnou puškou postavili proti obrneným fašistickým jednotkám, proti útlaku a za slobodný národ. Čítame a vidíme dokumenty o krutých a krvilačných partizánskych bandách. Píše sa o žido-boľševickom puči proti láskavému slovenskému štátu a ľudáckemu režimu. Režimu, ktorý svojich občanov triedil do kategórii, posielal do koncentračných táborov, udával, mučil, vešal a strieľal. Všetko pod záštitou fašistickej ideológie, na základe rasovej a názorovej orientácie. Kto s režimom nesúhlasil, bol automaticky označený za banditu a nepriateľa a odsúdený na deportáciu.

Nech si každý verí čomu chce. Každý z nás má možnosť naštudovať si dostupné zdroje a literatúru, pozrieť sa na danú vec z viacerých pohľadov, vypočuť si archívne očité príbehy a svedectvá. Samozrejme povstanie malo mnoho nedostatkov v jeho priebehu aj príprave, koordinácii jednotlivých vojenských a partizánskych zložiek, v logistike a zásobovaní, v politickej nejednote pri jeho organizácii aj počas bojov. Nebolo vôbec domyslené, čo nastane, ak povstanie bude potlačené, kadiaľ budú viesť ústupové trasy, čo bude tvoriť druhú líniu obrany, kde budú dislokované medzisklady potravín a munície. O načasovaní a váhavom prístupe spojencov nehovoriac. Vyskytovali sa aj odsúdeniahodné zlyhania a incidenty jednotlivcov, lúpeže a prepady. V tak rozsiahlej akcii a v podmienkach zimy a potravinovej núdze neboli všetky jednotky pod kontrolou a mnohokrát asi ani nebola iná možnosť, ak chceli chlapi v horách prežiť. Ťažko je nám to teraz posúdiť. Takisto komunisti nám v rámci normalizácie niektoré veci zamlčali, niektoré zas zveličovali, neraz rôzne incidenty a provokácie narúšali celkový priebeh a podstatu tejto udalosti. Objavujú sa publikácie, ako a prečo nebolo SNP dobré pre Slovensko, sumarizujú, čo všetko mohlo byť inak a špekulujú, čo by sa stalo, keby ani nevypuklo. Nemci by nás Slovákov určíte nosili na rukách a každú nedeľu by nám jednotky gestapa a SS piekli tortu.

Tesne pred nedávnymi výročiami SNP nám tu 25 roční chlapci v tmavomodrých uniformách a v naleštených čižmách pochodovali po námestiach a prznili pamiatku účastníkov povstania. Je to aj tým, že naša mladá generácia už nemá takú možnosť vypočuť si priamych účastníkov odboja, verziu toho, čo sa udialo, z prvej ruky. Obaja moji slovenskí dedovia boli v povstaleckej armáde a partizánskom odboji. Jeden z nich prežil východné ťaženie proti Rusom, ruské zajatie, zapojenie do SNP, deportáciu do  koncentračného táboru Auschwitz-Birkenau, následný útek  aj prechod na partizánsky sposob boja na Slovensku. Mladí už nepoznajú mená padlých hrdinov ako Kukorelli či Žingor, armádnych veliteľov Goliana, Přikryla, Viesta a Vesela. Mali by sme mať väčšiu úctu k týmto dramatickým udalostiam, k obetiam priamych bojov, aj následného gestapáckeho besnenia po potlačení povstania a pomste na domácom obyvateľstve.

Slováci, zobuďme sa už! Vážme si naše dejiny a tradície! Buďme hrdí na tento náš slovenský vzdor proti totalite, na to kým sme a čím sme si prešli, buďme hrdí, že naši predkovia neváhali zobrať do ruky zbraň a bez akýchkoľvek záruk, že sa ešte niekedy vrátia živí k svojim rodinám, rozhodli sa čeliť takej presile a fašistickému teroru.  Našou devízou nie je obrovské nerastné bohatstvo ako majú Nóri, nie sme ani rodení obchodníci ako Američania, nie sme inovatívny a technologicky vynaliezavý ako Nemci, nie je nám vrodená cieľavedomosť Angličanov, ani elegancia a bohémsky štýl Francúzov. Naše devízy sú priateľskosť, otvorenosť, ochota učiť sa, prispôsobivosť a húževnatosť. A čo hrdosť? Hrdosť, to je veľmi silná zbraň, ktorá nám Slovákom veľakrát chýba. Vačšinou sme až príliš skromní, bojíme sa ozvať, zapojiť, nevypýtame si, čo nám patrí. Radšej sa prikrčíme, ako by sme sa mali vystaviť riziku, pretrpíme a čakáme, že sa zlo preženie a nás sa nedotkne. Takto vznikol v roku 1939 aj Slovenský štát, ktorý nebol založený z vôle slobodného slovenského ľudu. Bola to myšlienka Adolfa Hitlera, vytvoriť si z mierumilovného Slovenska bezpečné predmostie pre svoje vojenské výpravy na východ. Boli sme zradení západnými spojencami, vydaný napospas Hitlerovmu Nemecku. Chceli sme prežiť a prijali sme rolu vazalov a otrokov. Naši občania však za to zaplatili krutú daň. Perzekúcie Židov, Rómov, ale aj demokraticky zmýšľajúcich Slovákov nenechali na seba dlho čakať. Mali sme Slovenský bábkový štát a krv na rukách. O to viac musíme byt vďačný SNP, ktorej význam nám aspoň čiastočne pomohol navrátiť stratenú česť, sebaúctu, a zmyť krivdu, ktorú sme týmto mnohým naším občanom napáchali.

Nedá mi nespomenúť národnú hrdosť Francúzov. Ich armáda napriek početnej prevahe potupne prehrala v prvých týždňoch bleskovej vojny, ale nikdy som o ich odboji zvanom „Résistance“ nepočul hovoriť ako o bande krvilačných partizánov, ako je teraz moderné častovať našich slovenských partizánov dnes v médiách. Francúzski vlastenci sa taktiež bránili hitlerovským hordám, prepadávali kolóny, robili sabotáže a všemožné znepríjemňovali život okupantom. Viva Liberté – nech žije sloboda. Nech v nás Slovákoch žije naďalej vzdor proti totalite, nech žije Slovensko a nech žije odkaz Slovenského národného povstania.